Choď na obsah Choď na menu
 


Prečo býva v Prešove málo snehu?

6. 5. 2012

Vysvetlenie prečo oblasť Prešova máva v zime málo zrážok a tým aj nízku výšku snehovej pokrývke spočíva v zrážkovom tieni, v ktorom leží. V zime väčšina silnejších a zároveň snehových zrážok prichádza od severozápadu. Takýmto frontom ale stoja v ceste Tatry, Levočské vrchy, Branisko a Bachureň. Do oblasti Prešova prichádza front už oslabený a často prináša len mizivé zrážky. Opačná situácia je napríklad na Orave, ktorá je pred Tatrami a výrazne sa tam prejavuje náveterný efekt, kým v oblasti Prešova záveterný. Podobne je to aj pri frontoch od západu. Silnejšie zrážky môžu prísť pri pomalšie postupujúcich frontoch, resp. tlakových nížach z týchto smerov. Vtedy je zákonite slabší aj vietor a pochyb zrážok. Zrážkový tieň je preto menej výrazný. Môžeme povedať, že platí, čím rýchlejšie postupujúci front, resp. tlaková níž, čím väčší tlakový gradient, tým menej zrážok v oblasti Prešova. V lete tento zrážkový tieň už nie je natoľko badateľný, keďže deje súvisiace z počasím sa dejú vyššie a tieto pohoria už nie sú pre zrážky takou prekážkou.

 Zrážky od severovýchodu a východu síce nie sú veľmi oslabované, ale takéto retrográdne níže ( postupujúce v smere východ - západ) sú malo časté a neprinášajú veľké úhrny zrážok, najmä v zimnom polroku.

Významnejšie zrážky v zimnom polroku preto prinášajú väčšinou níže z južných smerov. Tie ale prichádzajú sporadicky a tiež tu býva problém s prenikaním teplejšieho vzduchu vo vyšších vrstvách ovzdušia, čo súvisí z rotáciou tlakových útvarov na severnej pologuli. Preto sa stáva, že na východnom Slovensku prší pri teplote okolo bodu mrazu, kým na strednom a západnom Slovensku sneží. Príkladom je aj silvestrovská kalamita z roku 2005 na západnom a strednom Slovensku. Na východe celý čas pršalo. Ak sa ale teplý sektor tlakovej níže nedostane až nad východné Slovensko alebo nie je až natoľko výrazný, aby zrážky prešli do dažďa, potom zvykne slušne nasnežiť aj v Prešove. To sa musí ale musí stretnúť dosť veľa faktorov. Stalo sa tak napríklad pri kalamite v roku 1999, alebo aj v roku 1941, kedy bola nameraná najvyššia snehová pokrývka v Prešove a to 85 cm.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.